
Bureniamàpa.

Burenia ságo micu na nortox Ócane Pásfike, bý másxu Ałutsxí. Kescerý ságo Uxykascar. Kaxwyñyq ofisal e'e Bureniaxe pó Eñlixe. Populàtsia ságo 138.977.
Isträ[]
Siłéma kå Bureniñ më'o neságo xyrýkà. Qìste å Eskimå-Ałut, men ók qìste å Tsukcì. Ñûrte ixem xýtano o'åsi łÿpe, men zîwa pó miñlì skårfù. Pëstì kåpe li qyscivír såskù ságona takavíhki så xýlimÿ pêrixà łpïn ñÿtoqìriqë. Q'oscì qòts jur p'à mogás mìslÿk.
1100-xytqåz, Burenia invàdérùstìdit Japânù. Japântâle càllùnat mykefötakavíhki dijålektå men kànudit skrìvi, p'à qìmóñdit å skrìvi Transitsionáldijålektå. Mànat vèliki voinu som Burenia gàñidit pá Japântâle som nenårtit görivit takavíhki suisída å åkrykù Łátoskù Kòbù.
T'àqë pôrcù 1800-xytqå, takavíhki Amerikánaqë pòxfisiviq å "cìvilisàtsimàkù" Bureniatâle, men xñýtiqåvit bàra pá ságonaq åfułì, p'à nåra tâle flýdù ût Bureniki å Mårasù.[1] Haxat'án sqåriqù sénar Amerikánaqë łëmnìqi å Bureniù.
Łátosko[]
Burenia pégë èrô man cjë łátosko p'à ałe nełátosko.
Ékonómia[]
Kantó kí Bureniù ságo fòglë. T'án fòglë mágo 100 bîrac.
Militár[]
Burenia ma armia 5.000 soldátaqan. Armia ma qyto uscbuqë, ságoq łátoskìálki subarmiaqë.